O využití slovensko-maďarského úseku Dunaja sa viedli odborné diskusie už v päťdesiatych rokoch. Pôvodne, v rokoch 1954 na maďarskom území, a 1965 na slovenskom území, dali podnet na komplexné využitie Dunaja v úseku od Bratislavy po Budapešť. V roku 1977 bola podpísaná zmluva medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.

Vodné dielo sa začalo stavať v roku 1978, avšak v roku 1990 maďarská vláda na svojom území zastavila práce na celej sústave. Tak vláda Slovenskej republiky schválila v roku 1991 realizáciu riešenia Vodného diela Gabčíkovo s objektmi, situovanými výlučne na území Slovenska. Práce vyvrcholili v októbri 1992 prehradením koryta Dunaja v rkm 1851,750 v profile Čunovo. Hlavné objekty vodného diela Gabčíkovo tvoria: zdrž Hrušov s objektmi stupňa Čunovo, prívodný kanál, stupeň Gabčíkovo a odpadový kanál. Zdrž bola vytvorená prehradením koryta Dunaja so súborom objektov stupňa Čunovo a deliacou hrádzou zdrže, ktorá obmedzuje vzdutie len na území Slovenskej republiky. Jej zatopená plocha je 2 518 ha. Prevádzková hladina kolíše v rozmedzí od 130,10 m Bpv do 131,10 m Bpv.

Objem zdrže pri maximálnej prevádzkovej hladine je 110,8 mil. m³, vrátane prívodného kanála 195,6 mil. m³. Objekty stupňa Čunovo  sú: odberný objekt do Mošonského ramena, hať v inundácii, vodná elektráreň, stredná hať, plavebná komora, areál vodných športov, prehradenie koryta Dunaja a hať na obtoku. Prívodný kanál spolu so stupňom Čunovo sústreďuje hydraulický spád, privádza vodu ku stupňu Gabčíkovo, súčasne plní funkciu plavebnej dráhy a podieľa sa na odvádzaní vôd v prípade povodňových prietokov v Dunaji. Kanál je umiestnený nad terénom, má dĺžku 17 km, jeho šírka je premenlivá od 350 do 734 m. Stupeň Gabčíkovo sa skladá z vodnej elektrárne a plavebných komôr. Vyznačuje sa impozantným riešením zakladania týchto objektov v mimoriadne zložitých geologických podmienkach, pri výskyte priepustných štrkov do hĺbky viac ako 300 m. Tesnené stavebné jamy, ktorých dimenzie cca 400 m x 200 m do hĺbky až 60 m sa radia medzi najväčšie objekty zakladania vodných stavieb na svete.

Vodná elektráreň v 8 hydroagregátoch s celkovým výkonom 720 MW využíva hydroenergetický potenciál Dunaja a plavebné komory sú nenahraditeľnou súčasťou medzinárodnej plavby po Dunaji. Nezanedbateľné sú aj ďalšie efekty, ktoré vodné dielo počas svojej existencie prináša. Zdrž Hrušov, ramenný systém Dunaja i ostatné vodné plochy vytvorili ideálne podmienky na rozvoj vodných športov, rekreácie a turistiky. Potvrdilo sa, že vodné dielo je ekologická stavba, ktorá prispela k zlepšeniu podmienok zavodňovania, najmä ramenného systému Dunaja a zachovania lužných lesov a i. Vody Dunaja sa zo stupňa Gabčíkova vracajú do koryta odpadovým kanálom. Jeho dĺžka je 8,2 km a šírka v dne je 185 metrov. Kanál vyúsťuje do Dunaja pri obci Sap (bývalé Palkovičovo).