Intenzívny rozvoj mesta Košice v období päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia, nárast priemyslu a s ním aj počet obyvateľov mesta vyvolávali aj požiadavky na pitnú vodu. Obmedzená kapacita zdrojov podzemnej, resp. pramenitej vody v tejto oblasti podnietila výstavbu vodárenskej nádrže na rieke Ida, nad obcou Bukovec, vo vzdialenosti asi 15 km od Košíc. Vhodná nadmorská výška a vysoká lesnatosť tohto územia (viac ako 90 %) boli jednými z rozhodujúcich faktorov pri výbere lokality na výstavbu vodárenskej nádrže. Dôležitým argumentom bolo aj nízke osídlenie povodia. Nachádzajú sa tu obce Hýľov a  Zlatá Idka, ktoré na rozdiel od ochranných pásiem iných vodárenských nádrží neboli vysídlené. Nádrž s objemom 23,4 mil. m³ bola vytvorená kamenitou priehradou so stredovým hlinitým tesnením. Podložie priehrady je utesnené injekčnou clonou. Funkciu vodného diela zabezpečuje združený funkčný objekt, ktorý sa skladá zo šachtového priepadu, dnových výpustov, vtokového objektu s vodárenskými odbermi a z odpadovej a komunikačnej štôlne. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu.