V malebnom údolí pod Poľanou, v mieste zaústenia toku Hukava do Slatiny bola v 60-tich rokoch minulého storočia vybudovaná nádrž Hriňová. Jej výstavbu podnietili požiadavky na pokrytie potrieb pitnej vody pre skupinový vodovod, zásobujúci priľahlé mestá a obce . Pôvodne to mal byť sólo zdroj, avšak počas prevádzky sa stal súčasťou stredoslovenskej jednoúčelovej vodárenskej sústavy. Hlboké a úzke údolie toku Slatiny poskytovalo pri voľbe typu priehrady viac možností. Okrem sypanej priehrady z miestnych materiálov sa zvažovala aj betónová gravitačná priehrada, či priehrada klenbová, alebo aj členená klenbičková. Komplikovaná geológia v priehradnom profile (zvetrané granodiority s pásmami mylonitov až ultramylonitov) však rozhodla o kamenitej priehrade, s vnútorným šikmým, v hornej časti zvislým tesnením. Výstavba priehrady bola sprevádzaná problémami. Určené náleziská stavebných materiálov nepotvrdili predpokladanú kvalitu ani kvantitu kameňa. Preto počas výstavby došlo k zmenám skladby priečneho profilu. Vzdušná strana priehrady bola vybudovaná ako zemno-kamenitá, prekladaná konsolidačnými drénmi. V úzkom a strmom údolí bola výstavba náročná. Nedodržanie pracovnej disciplíny pri výstavbe niektorých dôležitých detailov, ako napr. ukladanie filtrov, kontakt telesa priehrady so sklzom bezpečnostného priepadu a i. spôsobili problémy v prevádzke vodného diela. Tieto sa prejavili hneď po zahájení napúšťania nádrže. Lokálne priesaky, sprevádzané zosuvmi a ich sanácie sa opakovali viac ako dvadsať rokov. Až rozsiahla sanácia priehrady v rokoch 1988 – 1992 ukončila vleklé problémy vodného diela. Tá spočívala vo vybudovaní ílovocementovej podzemnej steny z koruny priehrady a v utesnení kontaktu medzi injekčnou štôlňou a tesniacim jadrom. Jej súčasťou bolo aj dobudovanie pozorovacieho systému. Po ukončení sanačných prác, dosiahnutí a zhodnotení maximálneho zaťažovacieho stavu bola v roku 1998 vodárenská nádrž Hriňová uvedená do trvalej prevádzky. Napriek ťažkostiam v minulosti vodárenská nádrž Hriňová počas svojej existencie potvrdila svoje opodstatnenie a nezastupiteľné miesto v celej stredoslovenskej vodárenskej sústave.