Strednovážska derivačná kaskáda, skladajúca sa z piatich vodných stavieb medzi Púchovom a Trenčínom bola vybudovaná v rokoch 1932 až 1956. Je to najstaršia Vážska kaskáda, ktorej účelom je využívanie hydroenergetického potenciálu Váhu, ktorý na tomto úseku vytvára spád 49,7 m. Sústava začína haťou na Váhu – Dolné Kočkovce, pokračuje na ľavej strane Váhu derivačným kanálom dĺžky 32,865 km s kapacitou 180 m³.s^-1, na ktorom sú štyri vodné elektrárne a   končí odpadovým kanálom z elektrárne Trenčín – Skalka, ústiacim do zdrže Trenčianske Biskupice. Zásobu vody na prevádzku celej kaskády tvorila až do vybudovania VE Nosice v roku 1958 len hať Dolné Kočkovce. Odvtedy je prevádzka tejto najstaršej Vážskej kaskády výrazne ovplyvnená špičkovou prevádzkou VE Nosice, ktorá má nádrž na týždenné vyrovnávanie prietokov. Od uvedenia prvej strednovážskej kaskády do prevádzky uplynulo už niekoľko desaťročí. Na zabezpečenie jej plynulej činnosti bolo treba na jej objektoch vykonať niekoľko významných opráv a rekonštrukcií (rekonštrukcia odpadového kanála VE Ladce, vyťaženie sedimentov spred vodnej elektrárne a oprava tesnenia na prívodných kanáloch atď.). Za obdobie doterajšej prevádzky táto najstaršia kaskáda na Váhu potvrdila svoje opodstatnenie a významnou mierou prispela do elektrizačnej sústavy výrobou ekologicky čistej špičkovej energie.