Oravská priehrada bola prvou veľkou vodnou stavbou v Československu, postavenou na flyšových paleogenných horninách, tektonicky porušených, s vysokou stlačiteľnosťou, s výskytom agresívnych podzemných vôd. Tieto neočakávané zlé základové pomery, nedostatok skúseností a nekomplexný prieskum viedol projektantov k častým zásadným zmenám koncepcie vodného diela. Menila sa poloha a typ hrádze, spochybňovala a menila sa výška priehrady aj jej konštrukcia a i. Zo stavby Oravskej priehrady sa stal problém nielen celoštátneho, ale aj európskeho rozsahu. Na stavbu boli pozvaní znalci zo Švajčiarska, Nemecka a Poľska. Nakoniec spomínané problémy viedli k originálnemu riešeniu priehrady.

Priehrada je betónová gravitačná, vyľahčená, s horizontálnymi predsunutými blokmi, so základovou škárou naklonenou proti vode. Vyľahčenie blokov sa realizovalo v mieste dilatačných škár, v 6-tich blokoch v údolnej nive. Ďalšou originalitou riešenia  profilu priehrady Orava sú na návodnú stranu predsunuté horizontálne bloky. Ich vybudovaním sa zväčšila plocha základovej škáry, čím sa redukovalo namáhanie základovej pôdy. Pomocou zvislej zložky vodného tlaku pôsobiaceho na predsunuté bloky sa zároveň zvýšila stabilita priehrady. Z injekčnej štôlne v predsunutých blokoch  sa vybudovala do podložia priehrady injekčná clona, ktorá rozhodujúcou mierou redukuje vztlaky, pôsobiace na teleso priehrady. Tieto zvláštnosti v jej riešení jej zaručujú nielen bezpečnosť, ale aj originalitu európskeho významu.